SLOVENSKÁ FEDERÁCIA KARATE
A BOJOVÝCH UMENÍ
Udelenie japonského štátneho vyznamenania

PhDr. František Šebej, CSc., 8. Dan karate, 3. Dan kobudo, spoluzakladateľ slovenského karate, si 14. februára 2018 prevzal z rúk J.E. japonského veľvyslanca na Slovensku Rád vychádzajúceho slnka so zlatou a striebornou hviezdou. 

Sensei Šebej dostal toto vysoké štátne vyznamenanie za prínos k prehlbovaniu vzájomného porozumenia medzi Japonskom a Slovenskou republikou prostredníctvom politických aktivít súvisiacich s jeho pôsobením v NR SR a jeho športových aktivít spojených s karate.

Na slávnostnom odovzdávaní japonského štátneho vyznamenania sa zúčastnil i premiér Robert Fico (Smer-SD), ďalší predstavitelia vlády, rovnako i štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Ivan Korčok.

Rad vychádzajúceho slnka, ktorý sa udeľuje v mene cisára Japonska, je štátne vyznamenanie založené v roku 1875 cisárom Meidži. Ide o prvý – najstarší japonský národný rad udeľovaný japonskou vládou na základe Vyhlášky Rady štátu z 10. apríla 1875. Vyznamenanie stelesňuje symboliku lúčov vychádzajúceho slnka.

Rad udeľujú osobnostiam za mimoriadny prínos na poli medzinárodných vzťahov, propagácie a podpory japonskej kultúry i v rôznych ďalších oblastiach, rozvoja prosperity alebo ochrany životného prostredia. Udeľovanie štátnych vyznamenaní riadi Úrad štátnych vyznamenaní Úradu predsedu vlády Japonska. Udeľuje sa v mene jeho cisárskeho veličenstva cisára Japonska.

V mene SFKaBU senseiovi Šebejovi gratulujeme a prajeme ešte veľa podobných úspechov v jeho profesijnom, ako i športovom živote.

text: -db-, TASR
foto: -db-, jap. veľvyslanectvo


Príhovor Dr. Šebeja po udelení štátneho vyznamenania:

Ocenenie a obrovskú česť, ktorej sa mi dnes od Japonska dostalo, vnímam nielen ako ocenenie môjho príbehu, ale aj, a možno predovšetkým, ako ocenenie celého príbehu karate na Slovensku. A príbeh karate na Slovensku je od svojho počiatku pokračovaním príbehu karate, ktorý sa začal pred storočiami v dnešnej japonskej prefektúre Okinawa. Príbeh karate nie je v prvom rade príbehom športovej disciplíny. Karate ako šport je novodobý vynález, súťaženie v karate vzniklo vlastne až v desaťročiach po druhej svetovej vojne. Príbeh karate je predovšetkým príbehom unikátneho bojového umenia s jeho filozofiou, etikou a etiketou, a tiež príbehom neodmysliteľnej časti japonského kultúrneho dedičstva. Tak som ho vnímal od počiatku ja, a tiež všetci tí, ktorí sme s karate na Slovensku pred päťdesiatimi rokmi začínali. Ten príbeh s pokúsim vyrozprávať aspoň stručne. Celkom stručne. Boli sme mladí a možno očarení samurajskými legendami a príbehmi, ale veľmi skoro nám svitlo, že v karate nejde iba o umenie biť sa, udrieť či kopnúť, ale že filozofia bojového umenia, a predovšetkým jeho etika a etiketa, pokiaľ sa stane súčasťou vnútornej výbavy človeka, zmení ho aj vo veciach, ktoré s bojovým umením nijako nesúvisia. A rýchlo sme tiež pochopili unikátny vzťah učiteľa a jeho žiakov v karate. Etika karate učí, medziiným, že jediné, čo po dobrom karatistovi pretrvá, žije v jeho žiakoch a v žiakoch jeho žiakov. V tomto sme mali už v začiatkoch naozaj šťastie. Do Japonska sme cestovať nemohli, ba ani do Viedne to nešlo, ale už v januári 1971 k nám priviedol náš rakúsky inštruktor Hans Ellinger nášho prvého japonského učiteľa sensei Takedži Ogawu. Začal za nami chodiť z Viedne pravidelne, takmer každý víkend a všetko o karate sme sa počas prvých dvoch desiatok rokov naučili od neho.
Začali sme cvičiť na pôde Vysokoškolského klubu v Bratislave, takže karate bolo od začiatku vysokoškolským fenoménom. A chceli sme, aby sa ho na Slovensku začalo učiť čo najviac ľudí. Preto sme sa celkom vedome rozhodli zakladať karatistické oddiely pri vysokých školách. Prvým bol oddiel karate v TJ Slávia Ekonóm, v ktorom sme boli registrovaní najprv všetci. Odtiaľ sme sa potom tí najskúsenejší rozišli založiť ďalšie vysokoškolské oddiely a postupne vznikli Slávia SVŠT, Slávia Prírodovedec, Slávia Medik, Slávia Filozof, atď. Mali sme plán prijať do oddielov vždy čo najviac študentov prvých ročníkov, a trénovať s nimi a učiť ich s predstavou, že po ukončení štúdia sa mnohí vrátia z Bratislavy domov do svojich miest a obcí po celom Slovensku, a budú zakladať svoje miestne kluby a oddiely karate. A dali sme si záležať, aby súčasťou školení trénerov karate a súčasťou trénerských skúšok bolo to, čo je v karate dedičstvom japonskej a okinawskej kultúry – filozofia, etika a etiketa karate, a tiež relevantná časť histórie karate a japonskej histórie. (to som aj zaradil ako významnú súčasť mojich knižiek o karate) Možno sme si to na začiatku celkom neuvedomili, ale vytvárali sme na Slovensku ani nie tak športové odvetvie (to tiež), ako skôr paralelný svet – na rozdiel od toho reálneho, v ktorom často kariéru a miesta zabezpečovali známosti a styky – vytvárali sme meritokratický svet, svet, v ktorom sa cenila iba tvrdá práca na sebe samom, v ktorom sa ľudia navzájom rešpektovali a v ktorom si rešpekt a, samozrejme, technický stupeň (Dan, čierny pás, napríklad), bolo treba zaslúžiť a vydrieť. Ten plán s vysokoškolákmi vracajúcimi sa domov a šíriacimi ďalej naše karate nám vyšiel nad očakávania dobre – z počiatočných piatich klubov karate v Bratislave ich bolo v roku 1980 už 72 na celom Slovensku a karate cvičilo v tom roku už takmer 5 tisíc ľudí. Neviem povedať, koľko je klubov karate a karatistov na Slovensku dnes, ale je to oveľa viac. Netvrdím, že všetci slovenskí karatisti sú žiakmi žiakov našich žiakov, ale trúfam si povedať, že väčšina. A na mnohých z nich som veľmi hrdý najmä preto, akými dobrými učiteľmi karate sa stali. Nie každý, kto cvičiť začal, pri tom aj vydrží, vlastne celý život cvičiť vydrží iba málo ľudí, ale celkom určite sa dá povedať, že na Slovensku sú za tie roky už desiatky tisíc ľudí, mužov aj žien, chlapcov aj dievčat, ktorí aspoň krátko, alebo aj veľa rokov cvičili karate. A odniesli si z toho karate aj kúsok japonskej kultúry a etikety, kúsok Japonska, ak chcete.
Tá najnovšia časť príbehu slovenského karate by sa dala nazvať návratom ku koreňom. Keď padla železná opona a Slovensko sa stalo súčasťou slobodného sveta, otvorila sa aj slovenským karatistom cesta do rodiska karate, na japonský ostrov Okinawa. Tam sme našli majstrov toho najpôvodnejšieho godžu-ryu karate, majstra Kiyunu, majstra Matayoshiho, majstra Kurashitu a ďalších, ktorí prijali najskúsenejších slovenských inštruktorov za svojich žiakov a začali slovenských karatistov učiť aj neodmysliteľnú súčasť pôvodného okinawského karate – kobudo, čo je techmika boja s tradičnými okinawskými zbraňami. Slovenskí karatisti teda chodia už dve desaťročia na Okinawu a okinawskí majstri chodia každé leto učiť svoje karate a kobudo na Slovensko. To je tá najmagickejšia časť príbehu, o ktorej by pred piatimi desiatkami rokov nikto z nás nemohol ani snívať. Som veľmi poctený a privilegovaný, že môžem byť jeho súčasťou. A som veľmi poctený, že sa Jeho cisárske veličenstvo cisár Japonska rozhodol udeliť, nášmu a môjmu príbehu toto vzácne ocenenie. 
Ďakujem.





Fotogaléria k článku

SLOVENSKÁ FEDERÁCIA KARATE
A BOJOVÝCH UMENÍ
created by   SERVIS
PODNIKATEĽA